Na túto otázku sme asi odpovedali všetci. Dospelí ju kladú deťom už v čase, keď sa naučia súvisle rozprávať alebo keď začínajú prejavovať záujem o to, čo robia dospelí. Policajtom, lekárom, požiarnikom, tanečníčkou, herečkou, speváčkou, učiteľkou či smetiarom. To sú asi najčastejšie odpovede. Postupne ale školáci dospievajú a tesne pred tým, ako ukončia základnú školu sa musia naozaj rozhodnúť o tom, čo chcú v živote robiť. Niektorí to majú dávno premyslené a o svojej budúcnosti majú jasné predstavy, iní váhajú a nevedia sa rozhodnúť.
Názor rodiča je dôležitý, ale rozhodnutie by malo spraviť dieťa
V každom prípade by toto prvé vážne rozhodovanie mladého človeka mali podporiť aj rodičia. Ak je dieťa rozhodnuté, že chce v budúcnosti pracovať a vykonávať nejaké remeslo, rodičia by ho v tom mali podporiť. Aj keď si mnohí myslia, že odborné stredné školy či učilištia sú len pre žiakov so slabým prospechom, vôbec to tak nemusí byť. Aj títo žiaci si po ukončení štúdia môžu spraviť maturitu a pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ak sa rozhodnú, že už sa im učiť nechce a chcú ďalej pracovať, majú v rukách výučný list, ktorý im otvára bránu do sveta. Veľa mladých a šikovných ľudí, ktorí sú pracovití a robia svoju prácu odborne a profesionálne zarába viac, ako ich rovesníci, ktorí ukončili vysokú školu a pracujú niekde v kancelárii.
Nútenie nemá význam
Je veľa rodičov, ktorí by svoje deti najradšej videli niekde na gymnáziu a potom na vysokej škole. Samozrejme, každý rodič, chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Každý chce, aby bol v budúcnosti zabezpečený a úspešný. Treba si ale uvedomiť, že ani doštudovanie na gymnáziu a následne na vysokej škole úspech ešte ani zďaleka nezaručuje. Často sa totiž stáva, že rodičia si silou mocou nejakým spôsobom pretlačia svoju ratolesť na gymnázium, aj napriek tomu, že na to nemá vedomosti alebo jednoducho nechce. Treba si uvedomiť, že to, že je na gymnázium prijatý ešte neznamená, že štúdium aj dokončí. Je veľa takých, ktorí sa doslova trápili a aj keď sa im podarilo horko ťažko doštudovať, na vysokú školu už ísť nechceli,.
V tomto prípade sú to potom len stratené roky plné utrpenia, pretože v rukách nemajú nič okrem maturitného vysvedčenia. Ak sa chce zamestnať, nemá žiadnu odbornú prax a ak chce získať nejaké zručnosti, zrejme ho aj tak čakajú rôzne rekvalifikačné kurzy, ktoré si bude musieť ešte aj zaplatiť.
Preto by si rodičia mali uvedomiť, že nemá cenu dieťaťu diktovať, kam by sa malo prihlásiť na strednú školu. Každý mladý človek by sa mal rozhodnúť sám a potom pracovať na tom, aby dokázal, že jeho rozhodnutie bolo naozaj správne.